Tento web používa súbory cookies. Jeho prehliadaním vyjadrujete súhlas s ich používaním. [Viac informácií]

Vitajte na webshope lacnysoftver.eu!
media

V roku 1987 Viennu do počítačového klubu pri materiálovo technologickej fakulte v Trnave doniesol istý počítačový nadšenec, ktorý pracoval v jadrovej elektrárni v neďalekých Jaslovských Bohuniciach. Vírus napadol akýsi iný program, ktorého názov sa nedochoval. Členovia klubu si vtedy programy “vymieňali”, prakticky neexistovalo veľa ciest ako v socialistickom Československu prísť k legálnemu softvéru.

 

Iný nadšenec (Peter Paško) doma na kolene napísal účinný antivírový program, ktorý Viennu dokázal detekovať. S kamarátom Miroslavom Trnkom postupne antivír zdokonalili a nazvali ho NOD – Nemocnica na okraji disku (podľa veľmi známeho seriálu, ktorý donemoty stále vysielali v televízii). Vírusy boli vtedy malé a ich kód sa dal preskúmať do posledného riadku. A oni ich veru skúmali – tušili, že v budúcnosti bude vírov oveľa viac. Mladý Trnka bol blázon do počítačov už od malička, keď mu otec v roku 1968 emigroval do Holandska, tak domov neskôr posielal okrem iného aj výpočtovú techniku.

 

Programátori v nepravdepodobnej krajine

 

A tak sa zrodila nová technologická spoločnosť. Keby to bolo v Palo Alto, kde sa v počítačovom klube stretli Jobs a Wozniak,  alebo na škole v Seattli, kde Gates stretol Allena, hovorili by sme o klasickom garážovom zázraku, ktorého zakladatelia sa neskôr stali miliardármi. Akurát v Československu sa vtedy ešte nemohlo podnikať. No Miroslav Trnka už vo vzduchu cítil veľkú obchodnú príležitosť a v rozhovoroch neskôr tvrdil, že na úspech myslel každú minútu v práci. Inak, ale NOD nevznikol v garáži, ale v jednej malej trnavskej kuchyni.

 

Prvý milión zarobili Paško s Trnkom tak, že osobne chodili po domoch a kanceláriách s disketami a infikované počítače liečili osobne. Už krátko po revolúcii mali dosť peňazí na ďalší vývoj.

 

Firma ESET vznikla až v roku 1992, v rozpadajúcej sa federácii. Nový názov niesla spoločnosť podľa egyptskej bohyne Eset (bohyňa plodnoti, liečiteľka a ochrankyňa duší), pretože program už vírusy nielen detekoval, ale aj odstraňoval. V roku 1990 sa ešte NOD predával pod inou firmou a aj iným názvom – STOPVIR. Cieľovým trhom bolo Rakúsko. IT veľtrhy v nemeckých krajinách sa ukázali ako dobrý odrazový mostík pre budovanie globálnej značky, veď vtedy ešte nebol internet a produkty ste museli propagovať osobne.

 

Dnes sú už Paško a Trnka klasickí milionári z rebríčka najbohatších Slovákov. Vedenie firmy prenechali pred pár rokmi iným (páky v Esete si ale ponechali). Venujú sa klasickým veciam ako iní bohatí ľudia – realitám, charite, umeniu, ale aj politike. Napríklad Paško má vlastnú galériu, kde vystavuje aj svoje diela. Trnka si zase v rodnej Trnave kúpil veľký kultúrno-komerčný priestor priamo pod mestskou vežou. A keďže si kúpili aj noviny a majú nadáciu proti korupcii, ich mená sa sa objavujú aj v politických zápasoch.

 

Svetová značka

 

Antivírus pre Windows prišiel až v roku 1998 – a vtedy si ESET všimol aj prestížny Antivirus Bulletin (udelil aplikácii cenu víťaza testu – za 100 percentnú úspešnosť). Tieto testy potom ESET skladal na jednotku pravidelne. A každoročne do svojho portfólia pridával aj iné produkty, prakticky všetky týkajúce sa bezpečnosti v digitálnom svete.

 

V roku 1999 začala fungovať americká pobočka ESET-u – v San Diegu v Kalifornii. Pribudli pobočky v Prahe a Krakove. A potom v Montreale, Sao Paole, Singapure, Tokiu, Miláne, Moskve... Pobočiek je viac, veď antivírus sa prakticky predáva v takmer každej krajine na svete. Firma sa opiera najmä o predaje v Európe a na Blízkom východe, no darí sa jej aj v malých firmách v USA. Konkuruje firmám ako Symantec, Kaspersky alebo Microsoft.

 

Sídlo má ESET stále v petržalskom Aupark Tower. Hoci podniká najmä vo svete, platí dane na Slovensku, čím sa dosť líši od firiem, ktoré podnikajú na Slovensku, ale dane odvádzajú v zahraničí. Za rok 2018 bol ESET na 22. mieste vo výške zaplatených daní (rebríček kde dominuje Eurstream, automobilky, reťazce či banky – a kde takmer vôbec nefigurujú technologické firmy).

Komentáre: 0
Žiadne komentáre
Napísať komentár

Vaša e-mail adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené hviezdičkou*